Odpadávanie a záchvaty u zvierat a čo by za tým mohlo byť

Všeobecné pomenovanie opisujúce to, že zviera práve odpadlo (alebo „ľahlo“), pričom je jedno, či na kratší alebo na dlhší čas, je kolaps. Príčiny kolapsu u psov a mačiek môžu byť od porúch rytmu srdca (odpadnutie/synkopa) a záchvatov až po zdravotné stavy ako je nízka koncentrácia glukózy v krvi alebo nerovnováha elektrolytov v krvi.

Dôležité je si uvedomiť, že abnormálne pohyby charakteristické pre záchvaty môžu byť rovnaké ako abnormálne pohyby sprevádzajúce poruchy rytmu srdca (synkopa), ktoré spôsobujú prechodné zastavenie toku krvi do mozgu. Pri záchvatoch (najčastejšie epileptiformných) zviera väčšinou akoby maniakálne „pádluje/pláva“, vykonáva žuvacie pohyby sánkou a nadmerne slintá. U niektorých porúch rytmu srdca môžeme pozorovať rôzne príznaky začínajúc znehybnením (pripomínajúcim smrť) až po kŕče/stuhnutie končatín a prehnutie hlavy a krku (čím môže pripomínať záchvat). Predpokladá sa, že v humánnej medicíne u približne 20% ľudí prvotne diagnostikovaných so záchvatmi sa neskôr diagnóza zmení na poruchy rytmu srdca. Rovnaká situácia pravdepodobne existuje aj vo veterinárnej medicíne. Práve z tohto dôvodu sa preferuje vylúčenie srdcového problému predtým, než zviera podstúpi celkovú anestéziu a CT/MRI mozgu.

Čo by ste mohli urobiť Vy?
Výrazne užitočný je dobrý (čo najpodrobnejší) opis, alebo ešte lepšie je video udalosti(í) osobou, ktorá bola jej svedkom. Počas kolapsu je užitočné aj skontrolovať farbu vnútornej strany líca, alebo slizníc v ústnej dutine a všimnúť si, či náhodou nezmenili farbu z normálnej ružovej na bielu (až porcelánovú), alebo modrú (ale iba v prípade, ak takýto úkon nepredstavuje riziko uhryznutia alebo iného poranenia). Vhodné je aj zaznamenať čas trvania kolapsu a prípadne aj udalosť, ktorou bol spustený (napríklad prílišné vzrušenie, určitý čas dňa a pod.). Skúste si všimnúť, či zvieratko reaguje na Váš hlas alebo dotyk (na základe toho môžeme konštatovať, či bolo zachované vedomie). To, či sú otvorené oči počas záchvatu nie je z diagnostického hľadiska príliš užitočné. Oči totiž zostávajú otvorené aj keď zviera stratí vedomie.

Čo môže urobiť Váš veterinár?
Po Vašom detailnom opise udalosti nasleduje kompletné klinické vyšetrenie Vášho zvieratka veterinárnym lekárom, ktorý hľadá akékoľvek príznaky (či „stopy“), ktoré by mohli objasniť príčinu kolapsu a nasmerovať ďalšie diagnostické úkony. Pri poruchách rytmu srdca budú potrebné ďalšie vyšetrenia srdca, ako napríklad elektrokardiogram (EKG) alebo echokardiografia (vyšetrenie srdca ultrazvukom). Ak má Vaše zvieratko „opuchnuté“ brucho (viac TU), môže to znamenať prítomnosť tekutiny alebo krvácania do brušnej dutiny, takže Váš veterinárny bude potrebovať ultrazvukové vyšetrenie brucha. Neurologické vyšetrenie je potrebné na odhalenie akýchkoľvek problémov s prenosom nervových vzruchov v mozgu, mieche alebo periférnych nervoch. Na odhalenie iných príčin kolapsu alebo záchvatu, akými sú napríklad ochorenia pečene, abnormálne nízka koncentrácia glukózy v krvi, nerovnováha elektrolytov alebo strata krvi (anémia), je veľmi často potrebné dôkladné vyšetrenie krvi. U niektorých prípadov možno budú dokonca nutné opakované vyšetrenia krvi, keďže niektoré zmeny sa nemusia prvých 24 hodín v krvi prejaviť.

U zvierat s ojedinelými kolapsami nemusí byť ich príčina hneď pri prvom vyšetrení zjavná. Samozrejme, že môže byť prezentovaná nejaká pauza medzi údermi srdca, čí abnormálne rýchly tlkot, ale na identifikáciu príčiny týchto ojedinelých kolapsov je potrebné urobiť EKG práve keď ku kolapsu došlo. Toto nám umožňuje tzv. Holter monitor (EKG, ktoré zviera dlhodobejšie nosí), a ktorý zaznamená EKG v čase kolapsu (ak ku nemu dôjde). Takto sa samozrejme diagnostikuje iba porucha rytmu srdca ako príčina kolapsu. Ak má zvieratko počas kolapsu Holter na sebe a porucha rytmu je zaznamenaná, môže na základe záznamu Váš veterinárny lekár rozhodnúť o terapii. Ak napríklad dochádza ku rýchlej akcii srdca, môže nasadiť medikáciu, pomocou ktorej môže takýmto atakom tachykardie predchádzať a v konečnom dôsledku aj kolapsom. Alebo naopak, ak je príčinou kolapsu zastavenie srdca, môže odporučiť zavedenie pacemakera, ktorý udrží srdce v „pohybe“. Ak však počas toho, ako má Vaše zvieratko na sebe Holter ku kolapsu nedôjde, potom je pomerne ťažké vylúčiť poruchu rytmu ako príčinu kolapsu (abnormálny rytmus sa vyskytuje naozaj sporadicky). V tomto prípade je nutné buď používať Holter dlhšie, alebo toto vyšetrenie zopakovať vtedy, keď budú kolapsy častejšie. Alternatívne možno využiť menšie zaznamenávacie zariadenie na kožu (na cca 2 týždne), alebo ho implantovať pod kožu na dlhodobejšie monitorovanie (týždne až mesiace).